Barzoj, majestátny ruský chrt, má na Slovensku rozsiahlu históriu, hoci v porovnaní s inými plemenami zostáva v očiach širšej verejnosti skôr vzácnosťou. Jeho pôvod je neodmysliteľne spätý s ruskou aristokraciou, pre ktorú bol tento pes symbolom ušľachtilosti a neohrozeným lovcom. Dnes sa však jeho úloha zmenila – z neúnavného lovca sa stal vyhľadávaný spoločník, obdivovaný pre svoj pokojný a prítulný charakter.

Korene plemena siahajú do Ruska, kde vzniklo krížením pôvodných tatárskych plemien s krymskými a horskými chrtmi. V časoch najväčšieho rozkvetu boli barzoje pýchou šľachtických dvorov a využívali sa na lov líšok, zajacov, ale aj dravých vlkov. Po ruskej revolúcii sa plemeno ocitlo na pokraji vyhynutia, no vďaka úsiliu chovateľov v USA a západnej Európe sa jeho populáciu podarilo zachovať pre ďalšie generácie.

Do vtedajšieho Československa začali barzoje prenikať na prelome 19. a 20. storočia. Hoci po druhej svetovej vojne prechádzal chov kritickým obdobím, vďaka zanietenosti miestnych kynológov prišlo k jeho obnove. Importy zo západnej Európy a neskôr aj zo socialistických krajín zabezpečili potrebnú genetickú variabilitu. Aj v náročných podmienkach si československý chov vybudoval v medzinárodnom kynologickom svete uznávané meno.

Hoci sa dnes uplatňuje predovšetkým ako elegantný rodinný spoločník, nestráca nič zo svojej športovej a výstavnej ambície. Milovníci tohto plemena na ňom oceňujú najmä vzácnu kombináciu hrdosti, vznešenosti, priateľskej povahy a takmer stoického pokoja, ktorý do domova prináša.

Najstaršie informácie o vzniku chovateľských staníc na Slovensku sa datujú na prelome rokov 1960 až 1970. Medzi prvými boli chovateľské stanice (CHS) z Pereša a Karpatské Halali. Obe odchovali minimálne jeden vrh, avšak fotodokumentácia už nie je k dohľadaniu.

Skutočný medzinárodný rozmer a renomé priniesli v 80. a 90. rokoch manželia Hudokovci so svojou stanicou Margitin dvor. Využitím kvalitných jedincov z prestížnych zahraničných staníc, ako boli des princes de Kazan, Stepowy Goniec či z Palatinu Moravia, sa im podarilo odchovať psy, ktoré dodnes starší chovatelia označujú za legendy. Ich krv aj dnes koluje v rodokmeňoch úspešných chovateľských staníc, ako sú Majove Bohemia, z Palatinu Moravia, ze Stráských lúk  a na Slovensku najmä Pascer, Czári Falka či Artin Slovakia.

Obrázok 1: ACHÁT, AMANDA, ERIK, BELINDA z CHS Margitin dvor